PETNIDAN ®

2.Kvalitativné a kvantitatívne zloženie lieku

Liečivo:

Petnidan ®

1 kapsula obsahuje 250 mg ethosuximidum / etosuximid/

3. Lieková forma

kapsula

4. Klinické údaje

4.1.Terapeutické indikácie

pyknoleptické absencie, tiež komplexné a atypické absencie

Poznámka: K prevencii často sa vyskytujúcich tzv. ”pridružených” veľkých záchvatov pri komplexných a atypických absenciách, sa etosuximid môže kombinovať s ďalšími antikonvulzívami účinnými u tohoto typu záchvatov (napr. s primidónom alebo fenobarbitalom). Len u pyknoleptických absenciách v školskom veku je možné upustiť od prídavnej profylaktickej liečby záchvatov grand-mal.

myoklonicko-astatický petit mal
myoklonické záchvaty mladistvých ( impulzívny petit mal)

4.2. Dávkovanie

Dávkovanie etosuximidu sa riadi podľa klinického obrazu, individuálnej odpovede a znášanlivosti lieku. Liečba sa nasadzuje postupne, v stúpajúcich dávkach. U detí aj u dospelých sa liečba začína celkovou dennou dávkou 5- 10 mg/kg telesnej hmotnosti. V odstupe 4 - 7 dní ( v závislosti od dosiahnutí steady-state : 8-10 dní) sa môže denná dávka zvýšiť o 5 mg na kg telesnej hmotnosti. Ako udržiavaciu dávku je obvykle postačujúce u detí podávať 20 mg/kg telesnej hmotnosti a u dospelých 15 mg /kg telesnej hmotnosti. Nemala by sa prekročiť celková denná dávka 40 mg/kg telesnej hmotnosti u detí, a 30 mg/kg telesnej hmotnosti u dospelých. Pokiaľ nie je inak naordinované, možno odporučiť pre pacientov doteraz neliečených nasledujúce dávkovanie :

Priemerná denná dávka v mg rozdelená do 2 dávok ( R= ráno V= večer ).

Spôsob a dĺžka podávania :

Dennú dávku možno podať v jednej dávke ( 1x denne),alebo po rozdelení do 2 - 3 jednotlivých dávok. Petnidan sa podáva počas alebo po jedle, prípadne je možné ho primiešať do mliečnej kaše.

Antiepileptická liečba je zásadne dlhodobá. O jej zmene, trvaní a ukončení rozhoduje v každom jednotlivom prípade odborný lekár (neurológ, detský neurológ). Obvykle možno uvažovať o redukcii dávok a prípadnom vysadení liečby najskôr po 2 - 3 ročnom bezzáchvatovom priebehu. Vysadenie sa realizuje postupne - znižovaním dávok v priebehu 1 - 2 rokov. Deti môžu tiež dávku, stanovenú na kg telesnej hmotnosti “vyrásť”, pokiaľ sa ale ich EEG nález nezhoršuje.

4.3. Kontraindikácie

Etosuximid je absolútne kontraindikovaný pri už známej precitlivenosti na liek, iné sukcinimidy alebo na ostatné zložky lieku ( viď. zloženie).

4.5. Interakcie

Je potrebné zvlášť upozorniť na interakcie etosuximidu s nasledujúcimi látkami :

Treba sa vyvarovať súčasného podávania liekov pôsobiacich na centrálny nervový systém, alkoholu alebo látok vyvolávajúcich kŕče. Etosuximid spravidla neovplyvňuje plazmatickú koncentráciu iných antiepileptík, ako primidón, phenobarbital a fenytoín, pretože etosuximid nie je induktorom enzýmov. Ojedinelo ale bol pozorovaný vzostup plazmatickej koncentrácie fenytoínu pri súčasnom podávaní etosuximidu. Pri súčasnom podávaní karbamazepínu sa zvyšuje plazmatická clearence etosuximidu.Valproová kyselina môže u značnej časti pacientov zvýšiť plazmatickú hladinu etosuximidu.

4.6. Podávanie v ťarchavosti a v priebehu dojčenia

U detí matiek s epilepsiou sa vyskytujú častejšie vrodené anomálie než u detí zdravých matiek. Antikonvulzivná liečba môže byť za túto skutočnosť spoluzodpovedná. Preto je potrebné zvážiť riziko pre matku i dieťa - či neliečiť alebo vystaviť dieťa možnosti vzniku malformácie pri liečbe etosuximidom. Pacientky, ktoré boli liečené prípravkom Petnidan ® zásadne nie sú odradzované od ťarchavosti. Vždy je však odporúčané genetické poradenstvo u všetkých epileptičiek pred uvažovanou koncepciou. Ťarchavým epileptičkám by zásadne nemala byť odopieraná nepostrádateľná, optimálna, liečba Petnidanom® ktorá záchvaty plne kontroluje.

Doteraz nie sú zistené údaje, ktoré by potvrdzovali zvýšený výskyt anomálií u experimentálnych zvierat pri terapeuticky relevantných dávkach etosuximidu. Takisto nie sú opísané špecifické embryopátie u detí matiek pri monoterapii etosuximidom. I tak je na mieste v priebehu ťarchavosti, zvlášť medzi 20 - 40 dňom, udržovať pokiaľ možno čo najnižšie dávky etosuximidu, rovnako tak v priebehu dojčenia, pretože etosuximid prechádza placentou a prechádza aj do materinského mlieka. Ženy, ktoré si prajú mať dieťa, rovnako ako ženy, u ktorých nie je ťarchavosť doteraz istá, alebo pacientky na začiatku ťarchavosti, by sa mali vždy čo najskôr poradiť so svojim ošetrujúcim lekárom. Pri podávaní etosuximidu v ťarchavosti je vhodné profylaktické podávanie perorálneho vitamínu K1 v poslednom mesiaci.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti k riadeniu motorových vozidiel.

Na začiatku liečby, pri podávaní vyšších dávok a pri kombinácii s liekmi ovplyvňujúcimi centrálnu nervovú sústavu môžu byť reakčné schopnosti ovplyvnené natoľko, že sa zhoršujú schopnosti aktívnej účasti v doprave alebo pri obsluhe strojov. To platí tiež o užívaní etosuximidu, a vo zvýšenej miere potom pri súčasnom požívaní alkoholu. Preto je na mieste obmedziť riadenie motorových vozidiel, prácu pri obsluhe strojov alebo inú rizikovú činnosť u pacientov, užívajúcich etosuximid, prinajmenšom v začiatočnej fáze liečby. Konečné rozhodnutie prináleží ošetrujúcemu lekárovi s prihliadnutím k individuálnym reakčným schopnostiam a aktuálnej dávke lieku.

4.8. Nežiaduce účinky

I pri terapeutickom rozpätí dávok sú nežiaduce účinky pomerne časté a vyskytujú sa u asi 1/6 pacientov. Ide väčšinou o nevoľnosť, dávenie, čkanie a telesné bolesti, vzácnejšie sa vyskytuje letargia až apatia, zriedka výrazné bolesti hlavy, poruchy spánku a chuti k jedlu, úzkosť a celkom vzácne, v priebehu dní až týždňov sa môžu rozvinúť paranoidne-halucinatorne prejavy. V ojedinelých prípadoch boli hlásené diskinézy na začiatku liečby už počas prvých 12 hodín, ktoré však po vysadení etosuximidu znovu ustúpili, resp. po podaní difenhydrazínu rýchle vymizli. Nezávisle od dávky sa môžu vyskytovať alergické kožné reakcie, napr. exanthémy, ale tiež aj ťažšie generalizované formy, napr.Stevensov-Johnsonov syndróm. Bola tiež pozorovaná eosinofília. Zriedka sa vyskytoval lupus erythematodes v rôznych podobách. Zriedka boli pozorované tiež leukopénie a agranulocytózy, v ojedinelých prípadoch aplastická anémia a pancytopénia.

Zvláštne upozornenie: Väčšinu prejavov nežiaducich účinkov závislých od dávky, možno zmierniť pozorným dávkovaním (opatrným zvyšovaním dávky na začiatku liečby) a podávaním lieku pri jedle alebo po ňom. Pri výskyte dyskinéz je vysadenie etosuximidu nevyhnutné, a je ďalej vhodné podanie difenhydramínu. U pacientov s psychiatrickými poruchami v anamnéze sa môžu vyskytnúť nežiaduce psychické účinky, ako paranoidne-halucinatórne symptómy, úzkostné stavy, agitovanosť, preto je pri podávaní etosuximidu u tejto skupiny na mieste zvláštna opatrnosť. Je tiež potrebné venovať pozornosť klinickým príznakom poškodenia kostnej drene (horúčky, angíny, hemorágie). K zachyteniu možného poškodenia kostnej drene sú na mieste pravidelné kontroly krvného obrazu (zo začiatku 1x mesačne, po 12 mesačnej liečbe v polročných intervaloch). Pri poklesu počtu leukocytov pod 3500/mm3 alebo podielu granulocytov pod 25% je treba znížiť dávku alebo preparát vysadiť. Pri výskyte reverzibilných nežiaducich účinkov nezávislých od dávky je indikované vysadenie etosuximidu. Pri opakovanom nasadení lieku treba počítať so znovuobjavením sa príznakov.

4.9. Predávkovanie

Pri zistení intoxikácie (predávkovania), je potrebné myslieť na možnosť kombinovanej intoxikácie viacerými druhmi liekov, napr. v suicidiálnom úmysle.

a/ príznaky intoxikácie : Etosuximid je pomerne málo toxický. Pri predávkovaní sa prejavujú vo zvýšenej miere príznaky, uvedené pod nežiaducimi účinkami, ako únavnosť, letargia, stavy mrzutosti a podráždenosti, niekedy tiež vzrušenosť. Pri podozrení na intoxikáciu sa odporúča v každom prípade stanovenie plazmatickej koncentrácie antiepileptika.

b/terapie intoxikácie : Pri ťažšom predávkovaní sa odporúča najprv výplach žalúdka a potom podanie aktívneho uhlia, ďalej zaistenie intenzívnej starostlivosti, obehových a dychových funkcií. Špecifické antidotum nie je známe.

5.Farmakologické vlastnosti

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Etosuximid je antiepileptikum zo skupiny sukcinimidov. Mechanizmus jeho účinku nie je ešte úplne objasnený, spočíva ale okrem iného v supresii odbúravania GABA.

Toxikológia

a/ akútna toxicita: Plazmatická koncentrácia presahujúca hodnotu 150 m g/ml môže viesť k toxickým účinkom. LD 50 u myší je 1400 - 1550 mg/kg telesnej hmotnosti.

b/ chronická toxicita : 6 mesačná aplikácia dávok do 1200 mg/kg telesnej hmotnosti denne bola u myší dobre znášaná. Psy znášali viac než 1 rok 12,5 - 50 mg/kg telesnej hmotnosti, aplikované 2x denne.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Rezorbcia, maximálna plazmatická hladina

Etosuximid je po perorálnom podaní prakticky úplne rezorbovaný. Po podaní 1g etosuximidu trom probandom boli po 1 - 4 hodinách namerané C max - hodnoty plazmatickej hladiny 18 až 24 m g/ml. V inej štúdii boli zistené po jednorazovom podaní 500 mg etosuximidu u detí ( 7 - 8,5 roka, 12,9 - 24,4 kg telesnej hmotnosti) po 3 - 7 hodinách C max. hodnoty 28,0 až 50,9 m g/ml. Pri dlhodobej trvalej medikácii 20 mg/kg telesnej hmotnosti boli u detí namerané koncentrácie v plazme cca 50 m g/ml. U dospelých postačuje k dosiahnutiu tej istej plazmatickej koncentrácie nižšia dávka - cca 15 mg/kg telesné hmotnosti. 8 - 10 dní do začiatku terapie možno počítať s nástupom steady -state. Napriek značným interindividuálnym variáciám pri rovnakej perorálnej dávke sa ukazuje, že plazmatická koncentrácia je lineárne závislá od dávky. Pri perorálnej dávke 1 mg/kg telesnej hmotnosti možno predpokladať denne plazmatickú koncentráciu cca 2 - 3 m g/ml, u detí 1 - 2 m g/ml. Mladšie deti potrebujú o niečo vyššie dávky než staršie. Terapeutická plazmatická koncentrácie etosuximidu leží medzi hodnotami 40 až 100 m g/ml. Plazmatická koncentrácia presahujúca 150 m g/ml môže viesť už k toxickým príznakom.

Väzba na plazmatické bielkoviny, distribučný objem

Etosuximid sa neviaže na plazmatické bielkoviny. V likvore a v slinách je etosuximid nachádzaný v rovnakej koncentrácii ako v plazme. Distribučný objem sa udáva v hodnote cca 0,7 l/kg telesnej hmotnosti. Etosuximid prechádza placentárnou bariérou.

Priestupnosť do materinského mlieka

Etosuximid prestupuje do materinského mlieka, kde vzťah koncentrácie etosuximidu v materinskom mlieku k plazmatickej koncentrácii je udávaný pomerom 0,94 ± 0,06.

Metabolizmus, eliminácia

Etosuximid je v najväčšom merítku oxidatívne metabolizovaný v pečeni, len asi 10 - 20% je vylúčený v nezmenenej forme močom. Vzniká viacej metabolitov, predovšetkým dva diastereoméry 2-(1-hydroxyetyl)-2-metylsuccinimid a 2-etyl-2-metyl-3-hydroxysuccinimid. Metabolity sú pravdepodobne neaktívne a sčasti konjugované ako glukuronidy, a sú vylučované obličkami.. Po jednorazovej perorálnej dávke 13,1 až 18,0 mg etosuximidu/kg telesnej hmotnosti u 12 mužských probandov ( 20 - 30 let, 57,2 - 114,8 kg telesnej hmotnosti) sa plazmatický polčas eliminácie pohyboval medzi 38,3 - 66,6 hodín. Po jednorazovej dávke 500 mg etosuximidu (kapsule) u 5 detí bol nameraný plazmatický polčas eliminácie od 25,7 do 35,9 hodín, pri tej istej dávke, podanej v roztoku 24,8 - 41,7 hodín.

6. Farmaceutické informácie

6.1. Pomocné látky

Petnidan®: methyparabenum natricum, hypromellosum, macrogolum 300, saccharinum natricum, acidum citricum anhydricum , aroma sacchari tosti, aqua purificata

6.2. Inkompatibility

Nie sú známe.

6.3. Čas použiteľnosti

Čas použiteľnosti je 5 rokov. Liek nesmie byť používaný po uplynutí času použiteľnosti vyznačenom na obale.

6.4. Skladovanie

Petnidan ® skladovať pri izbovej teplote do 25 oC v dobre uzavretom obale.

6.5. Veľkosť balenia

50 kapsúl v plastovej liekovke, skladačka

6.6. Spôsob zaobchádzania s liekom

Len na lekársky predpis !

Dávky určí lekár. Kapsuly sa užívajú počas jedla alebo po jedle. Po podaní treba ich zapiť malým pohárom vody.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii

DESITIN Arzneimittel GmbH
Weg beim Jäger 214,
22335 Hamburg, SRN

8. Registračné číslo

21/036/94-S

9. Dátum registrácie

27. 1. 1994

10. Dátum poslednej revízie textu

29.5.1999